***VYUČOVANIE   VÝTVARNEJ   VÝCHOVY***
Veľkonočné zvyky - obrázek

Veľkonočné zvyky - obrázek

VEĽKONOČNÉ ZVYKY NA ZEMPLÍNE.


Sviatky oslavy prebúdzajúcej sa prírody patria k najstarším kultúrnym prejavom ľudstva a boli najväčšími sviatkami v roku, ktoré ľudia najmä po krutých zimách veľmi očakávali. V minulosti sa starali najviac o to, aby boli zdraví oni aj statok a aby pripravili všetko pre dobrú a kvalitnú úrodu. Čistili domy, dvory, humná a polia. Kresťanské obrady zasvätené ukrižovaniu a zmŕtvychvstaniu Ježiša sa spojili s ľudovými tradíciami vítania jari.
Veľkej noci predchádzal štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa nesmelo spievať ani tancovať. Na šiestu pôstnu „Kvetnú nedeľu“ sa svätili v kostole bahniatka - birky. Doma ich ľudia pozakladali za obrazy svätých na stene alebo na trámy. Neskôr ich používali na odháňanie búrky.
Zelený štvrtok bol očistný deň. Ešte pred východom slnka si chodili dievčence česať dlhé vlasy pod smutnú vŕbu, aby ich mali pekné. Celá rodina sa chodila umývať k studni alebo do potoka, aby boli celý rok zdraví a svieži. Dokončovalo sa veľké upratovanie a obriadili sa i maštale a statok. Na Zelený štvrtok sa v kostole zväzovali zvony a až do soboty sa namiesto nich používali rapkáče alebo klopkáče.
Na Veľký piatok pripadal prísny pôst a starší ľudia niekedy nevzali do úst žiadne jedlo. Na Veľký piatok sa nič nesmelo sadiť. Zem sa nesmela porušiť z veľkej úcty k Bohu, čo v nej bol pochovaný a čo ju stvoril. Bol to najsmutnejší deň v roku.
Na Bielu sobotu sa pripravovali pokrmy na svätenie v kostole i na požívanie počas veľkonočnej nedele a pondelka. Gazdiné piekli najmä obradný koláč – pasku, ktorú spolu s inými jedlami ako šunkou (šoudra), klobásou, vajíčkami, chrenom, syrcom a soľou dávali do košíka a prikryli vyšívaným obrúskom (chlebovka). Dievčatá v tento deň chystali pre svojich oblievačov farebné vajíčka – pisanky. Na Zemplíne ich zdobili tak, že drievkom na ne nanášali roztopený vosk, ktorým vytvárali rôzne kvetinové vzory. Z cibule sa urobil silný odvar, do ktorého vajíčka ponorili. Po vybratí vajíčka nahriali a vosk zotreli. Aby sa vajíčka leskli, potreli ich slaninou. Neskôr vajíčka máčali vo farbách.
Jedlá sa svätili za pekného počasia vonku pred kostolom niekde v sobotu popoludní, niekde v nedeľu dopoludnia. V minulosti boli pasky veľké a nosili sa v obruse na chrbte. Z kostola sa ľudia ponáhľali domov, niektorí až utekali, lebo verili, že aj v robote budú prví. Na Veľkonočnú nedeľu popoludní sa schádzali dievčence, aby pochytané za ruky alebo za šatky spievajúc obišli celú dedinu.
Veľkonočný pondelok bol a je spojený s oblievačkou. Chlapci, mládenci i chlapi oblievali dievčatá a ženy. Najmä dievčatá boli pooblievané plnými vedrami vody, aby boli svieže. Mládencov potom zavolali dnu, aby ich pohostili šunkou, kobásou, vajíčkami, cviklou a zákuskami. Malí chlapci dostávali veľkonočné vajíčka. Dievčence na druhý deň, v utorok, mládencom oplácali polievanie. Nechodili však po domoch, ale obliali každého, koho stretli na ulici.
Zvyšky jedla, najmä škrupinky vajec a odrobinky sa hádzali do ohňa, alebo zakopávali do pôdy, lebo boli posvätené a dalo sa s nimi čarovať a škodiť. Kosť z veľkonočnej šunky sa vkladala do prvej brázdy pri sadení zemiakov alebo sadení obilia.
Niektoré zvyky a tradície už celkom vymizli a v pamäti si ich uchovala už len staršia generácia. Ale ani dnes si nevieme predstaviť veľkonočné sviatky bez oblievačky alebo typických veľkonočných jedál.
(Spracované podľa publikácie Od Fašeng po Kračun na Zemplíne, Michalovce 2003)
Február - obrázek

Február - obrázek

Februárové zvyky a pranostiky:

Pranostické obdobia:

Z januára prechádza hromničný odmäk (Hromnice 2.2.), okolo 14.2. ho strieda obávaná valentínska zima, na ňu nadväzuje peterská zima (21.2. sviatok stolovania svätého Petra) a úľavu prináša až matejský odmäk (24.2.).

Pranostiky:

* Keby február mohol, aj teľa v krave a zriebä v kobyle mrazom umorí.
* Lepšie vo februári vidieť vlka v košiari ako oráča v košeli.
* Pozor, falošné je februárové slnko.
* Ak na začiatku februára sneženie a fujavice, začiatok jari neďaleko, ak ale slnko teplo svieti, jar tak rýchlo nepriletí.
* Ak sa vo februári mušky mleli, zjari často pomrú včely.
* Únor - úmor.
* Čo veľký (január) zmeškal, malý doháňa.
* Sneh, mrazy a metelice vo februára čas neopustia nás.
* Ak február veľmi mierny, jarný čas je potom biedny.
* Mesiac najkratší, ale nemá s ľuďmi zľutovania.
* Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
*Ak vo feburári zahrmí z východnej sveta strany, v tom roku čakaj búrky a víchrice.
* Keď február vodu pustí, marec mu ju v ľad zahustí.
* Ak ťa vo februári pošteklí za ušami komár, v marci s nimi pobežíš k peci.
* Keď vo februári kalužky, budú jablká a hrušky.
* Ak sa vo feburári kocúr na slnku hreje, v marci na pec vylezie.

Hromnice

* Na Hromnice vezmi si dve kabanice.
* Na Hromnice má sedliak radšej vlka v chlieve a ženu na márach ako slnko.
* Na Hromnice zima sa s letom stretáva.
* Ak chladné a snežné Hromnice, jar blízko, ak mrzne, sneží, úrodný rok na to beží.
* Hromnice jasná noc, mrazu bude ešte moc.
* Zelené Hromnice, biela Veľká noc.
* Gazda šmýkaj po ľade, gazdiná var dlhé rezance, aby boli dlhé klásky.

Valentín

* Na svätého Valentína zamrzne aj kolo mlyna.
* Valentínskej zimy aj furmani sa boja.
* Valentín svätý, rád mrazí päty.
* Keď sa Valent poští, zima ešte treští.
* Valentín žení vtáčatá.
* Svätý Valentín, jara je tatínek.
* Ak ti na Valentína mrznú päty, na Jozefa (19.3.) obuje krpce.
* Valentín ak nepoleje, na jar už viac nádeje.
* Zima ak sa do polovice februára vysilí, veľmi už silnieť nebude.

Matej

* Ak pred Matejom (24.2.) ľady láme, po ňom budeme pod ľadom vodu hľadať.
* Aký mráz bude večer a v noci na svätého Mateja, taký bude 40 dní.
* Ak pred Matejom dlhé cencúle, rok bude štedrý na muchy.
* Na svätého Mateja ľudské strdce zohreje, slnko zhltne záveje, nad poľom škovránok zapeje.
* Svätý Matej ľady láme, ak nenájde, narobí ich.
* Na Mateja ľad už ani líšku neudrží.
* Svätý Matej zimu tratí, ale i bohatí.
* Ak na Mateja mráz, potom ešte štyridsať ráz.

* V noci pred Matejom treba do misky s vodou vložiť lístok z brečtana. Ak ostane svieži, rodina sa zaraduje z dobrého zdravia, ak uvädne, treba lekára hľadať.

* Ovocinári mieria do záhrad - stromom šepnú: blíži sa jar, trasú nimi, aby dobre zarodili.

(Z Prílohy denníka Korzár z 13.2.2008 Zvyky a pranostiky)
Marec - obrázek

Marec - obrázek

Marcové zvyky a pranostiky

Pranostické obdobia:

V prvých marcových dňoch ešte pretrváva matejský odmäk, ktorý často strieda gregorská zima (12. marca). Predjarie však neodvratne kráča k jozefsko-mariánskemu otepleniu (19.marca, 25. marca), ktoré sa prejavuje práve v čase úradného začiatku jari. Občas ho pokazí predčasný vpád aprílovej zimy.

Pranostiky:

 Marcové slnko má ešte krátke ruky a od nôh chladí.
 Aj keď v marci pluh ryje, zima ešte žije.
 Lepšie byť od hada uštipnutý, ako v marci od slnka zohriaty.
 Koľko hmiel v marci, toľko čakaj mrazov a toľko lejakov v júli.
 Marec, poberaj sa starec.
 V marci starý, hrozia máry.
 V marci ak vidíš chlapa nahatého, volíš radšej vidieť vlka chlpatého.
 Marcový sneh nedobrý ani na to, aby ho vo vreci na chotár vyniesli.
 Marec sa vie pousmiať, ale i poriadne zamračiť.
 Ak v marci leje, nemá gazda veľa nádeje.
 Dieťa, žriebä a šteňa v marci narodené býva dobré.
 Ak marec stiahol kožuch, apríl po ňom rád siahne.
 Marec či slnečný alebo plačlivý, novembra je obraz živý.

Gregor (12. marca)

 Ak Gregor hlavou kývne, ešte na nás zimu zošle.
 Svätý Gregor mrazy vodí, keď nevodí, snehom škodí.
 Ak na Gregora na poli veľa snehu leží, skoro sa roztopí, jar rýchlo prichodí.
 O Gregore mrcha gazda, ak neorie.
 Na Gregora snehu top, pre zimu je veru hrob.
 Okolo Gregora bociany, divé húsky a kačky i lastovičky od mora.
 Na Gregora ľad do mora.

Jozef (19. marca)

 Okolo Jozefa zo zimy sa smej a na hriadke kapustu sej.
 Ide svätý Jozef s pomocou, zrovná nám deň s nocou.
 Svätý Jozef drevo naseká a Panna Mária (25.3.) zakúri.
 Svätý Jozef s tvárou milou, končí už so zimou plnou.
 Jozef – základ jari.
 Ak na Jozefa vietor, za štvrť roka potrvá.
 Po svätom Jozefovi baranček na vŕšok vyskočí.

Zvyky:

 Roľnícka mágia nabáda k obradom pred vyoraním prvej brázdy. Oráči sa vždy pomodlili a obehli nezoraný lán s ohňom. Vatry zvykli zapáliť na každom konci poľa. Do plameňov nahádzali bylinky na odpudenie bosoriek.
 Prvá brázda mala byť vždy čo najrovnejšia a najhlbšia. Oráči do nej vkladali kúsok chleba, vajíčko, omrvinky zo štedrovečerného stola, posvätené vetvičky i zrnká z posledného vlaňajšieho snopu. Niekde brázdu pokropili kohúťou krvou.
 V niektorých krajoch sa gazda s gazdinou vyváľali po roli, aby bola pôda úrodná a nasledujúca úroda bohatá.

Zvestovanie Panny Márie (25. marca – mariánsky sviatok, keď Panne Márii oznámi archaniel Gabriel, že Boh si ju vybral za matku svojho syna)

 Na zvestovanie Panny Márie lastovička jar zvestuje, aj keď ju niekedy Mária pri srdci zohrieva.
 Slnko na Zvestovanie úrodný rok sľubuje.
 Na Máriino zvestovanie jar zimu premohla.
 Po zvestovaní Panny Márie každá lúka ožije.
 Po zvestovaní Panny Márie nepotrebuješ viac sviecu, až svätý Michal ju v septembri zapáli.
 Panna Mária aj bez dreva zakúri.
 Slnečný svit na Zvestovanie prináša úrodný rok, dážď krupobitia ohláša.
 Panny Márie zvestovanie: aj keby si trávu palicou do zeme zatĺkal, už nezatlčieš.

(Z Prílohy denníka Korzár z 13.2.2008 Zvyky a pranostiky)
Apríl - obrázek

Apríl - obrázek

Aprílové zvyky a pranostiky:


Pranostické obdobia:

Podľa minulých generácií má tento mesiac sedem až deväť druhov počasia. Na začiatku hreje pokračovanie jozefsko-mariánskeho oteplenia, ktoré neraz už v prvých dňoch prechádza do aprílovej zimy a trvá so snehovou a studenou parádou občas do polovice mesiaca. Prechádza do rudolfského (17.4.) oteplenia, ktoré však trvá iba 2 – 5 dní a nadídu vojtechovské (22.4.) chladná. Tie strieda jar svätého Juraja (24.4.), ibaže koniec bláznivého apríla zasahuje často floriánske ochladenie, presahujúce do mája.
Tieto obdobia sú spojené aj s pranostikami:
o Svätý Rudolf okná otvára.
o O svatém Vojtěchu, před zimou pod střechu.
o Svätý Juraj zvíťazil nad drakom, aj na zimou vyhrá.
o Ak mráz vidí Ďuru, opustí každú džuru.
o Svätý Juraj už k letu smeruje.
o Čo do Ďura vyrastie, to po Ďure mrzne.
o Ak dlho pred Ďurom žaby kŕkajú, tak dlho po ňom čušia.

Pranostiky:

o Apríl zimný, daždivý, úroda nás navštívi.
o Aprílová voda víno vypíja.
o Aprílové počasie je rozmarnejšie ako ženy.
o Apríl pekný, máj ružový.
o Panská láska ani aprílový sneh za veľa nestoja.
o V apríli never žiadnemu počasiu, robí si, čo chce.
o Apríl žartuje, sedliak za pluhom hubuje.
o Nech apríl sebalepší býva, pastierovi občas palicu zasneží.
o Ak Mesiac v splne v apríli mraky nezakrývajú, kvety stromov sa sťahujú a môžu sa zadusiť.
o Hrom v apríli dobrá novina, mráz viac kvety nepostína.
o Mokré aprílové dni naznačujú veľa ovocia v lete.
o Apríl počasie často mení, fialky však dáva zemi.
o Apríl šialený, zo zimy a leta spletený.

24.4. Juraj a 25.4. Marek

Na Juraja zvykne prichádzať oteplenie, ktoré kazieva Marek. Ten je vedno s Vitalom (28.4.) a Robertom (29.4.) podľa starých kalendárov prvým triom studených mužov.

o Pred Jurajom niet tepla, pred pôrodom niet brata.
o Juro žabám hubu otvára, budí jašterice i hadov.
o Svätý Juraj jar i pastvu otvára.
o Jasný Juraj, pekná jeseň.
o Koľko tepla pred Markom, toľko zimy po ňom.
o Marek ide, bude tma.
o Na Marka daždivo, sedem týždňov blativo.

Noc čarodejníc

Na prelome apríla a mája je podľa oslávencov zo starých kalendárov magická filipo-jakubská noc čarodejníc.

Zvyky:

o Mladí pália vatry a horiacimi polenami triafajú vzduchom lietajúce bosorky.
o Devy a ženy sa kvôli kráse nahé váľajú po rose.
o Bylinkárky sú vonku – zelinky majú mimoriadnu účinnosť.
o Hľadači pokladov vyzerajú belasé plamienky nad zakopanými pokladmi.
o Junáci tnú mladé briezky – pozdrav frajerôčkam.
o Kto do prvého mája v chotári studne a pramene vyčistí, ich voda ho uzdraví.

(Z Prílohy denníka Korzár z 13.2.2008 Zvyky a pranostiky)
© Mgr. Jozefína Kočanová, september 2008
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one